Ako sa hľadá poklad

Začalo sa to asi sedem rokov dozadu. Prišiel som k potoku, na ktorom som dovtedy nikdy nechytal. Tiekol cez polia, pomaly, lenivo, dalo sa teda čakať, že bude plný jám, meandrov – a veľkých pstruhov. A naozaj, bol dokonalý. Až na jednu vec – tiekla v ňom močovka.
Umyl som si čižmy a zabudol naň. Až raz v zime sme aj s kamarátom Janom z dlhej chvíle išli pozrieť na jeho horný tok. Tečie lesom, takže hnoj miesto vody nehrozil. Brodili sme sa snehom, pozerali koryto a nakoniec sme sa otočili. Žiadne jamy, tíšiny, podomleté brehy či korene, len kamenisté dno a rýchly tok. A tak som opäť na tento potok na pár rokov zabudol.
No nedalo mi to. Prišli sme opäť. Pobavili sme sa s neznámym chlapíkom, ktorý tvrdil, že nejaké ryby v ňom môžu byť. To samozrejme nič neznamená, ale aj tak mi to nedalo.
V jedno sobotné poobedie som zaparkoval auto pri jednom z posledných domov dediny a vliezol do húštiny rastúcej okolo vody. Metrové lopúchy, pŕhľava, kríky. Typ vody a rybačky, o akej som písal TU a ktorá ma najviac baví.

Takto vyzera rybačka v „pralese“. Základom výbavy je klobúk, bez neho by ste o chvíľu boli oskalpovaní.

Prvá malá jama – nič. Druhá rovnako. Hmm, žeby ďalší dôkaz, že už mám na túto vodu definitívne zabudnúť? Tretie miesto vyzeralo ideálne. A aj sa mi to potvrdilo. Rýchly útok, nádherné silné telo potočáka skončilo po krátkom boji na brehu. Krásna 34 centimetrov dlhá ryba. A bolo jasné – našiel som poklad.
Odvtedy sa mi to už viackrát potvrdilo. Ak keď je to niekedy viac boj s okolitým porastom ako s rybami, tento potok skrýva určite ešte niekoľko prekvapení.

A ponaučenie z tohto príbehu? Nevzdávajte to. Snažte sa, nevzdávajte po prvom neúspechu a budete odmenení. Veď dostať sa k rybe na otvorenej pravidelne zarybňovanej vode je určite jednoduchšie, ako v takejto divej prírode. Možno nepôjde o rekordné kusy, ale aspoň ja si ich vysoko cením. A ktovie, stále dúfam v poriadneho polmetrového bodkovaného krásavca…

Potočák 28 cm

◄ Back

Next ►

Picture 1 of 5

Autor snímky: Slavo Šikuda