Moja posledná ryba

Jožko Rozbora vyhral našu súťaž o prívlačovú udicu a ja plním svoj sľub – tu je jeho víťazný článok.

Každý z nás si určite pamätá na svoj prvý úlovok. Napokon aj dobiedzaví novinári sa úspešného lovca pýtajú predovšetkým na jeho prvú rybačku a ulovenú rybu. Podľa mňa je to nespravodlivosť voči nám, ktorí zo svojej udice zvesujeme iba rybičky, ktoré majú svojimi proporciami ďaleko k tým z obrázkov rybárskych časopisov. Tak som sa zamyslel. Ako a kde ulovím svoju poslednú kapitálnu rybu? Možno to bude takto…

Začínam
Svitla krásna letná sobota. Skorý ranný dáždik nahradilo hrejúce a usmievavé slniečko. Napriek tomu, že ma od chladu pri mnohoročných pobytoch pri vode bolia kĺby, nevzdávam sa, robím niekoľko hlbokých nádychov a výdychov spojených s natiahnutím končatín (kde sú tie časy, keď som po prebudení robil kľuky a zhyby, či precvičil piatich Tibeťanov!).
Ľavou nohou šmátram po papuči a funiac sa zdvíham z postele. Ďalej to malo rýchlejší priebeh – železnou tyčkou zastoknutou pod čerešňou napojenou na 220 voltov zobudiť ešte ospalých červíkov, zbaliť udice, naplniť vreckovú plechovú čutoru (darček kamarátov rybárov k okrúhlym narodeninám) čerešňovicou, nasadnúť na bicykel a opatrne, aby mi nespadla taška z chrbta, ťahať k vode.

Menšie problémy
Nič sa nedá robiť, aj moja posledná rybačka nezostala bez problémov. Praku na strieľanie návnady praskla jedna gumička a tak som musel zarobené guľovité návnady hádzať ručne. Pretože aj ďalší darček kamarátov, zahnutá kobra, sa stala obľúbenou hračkou detí pri metaní gaštanov a ovocia počas ich rytierskych bojových hier. Do tretice aj ventil na zadnej duši bicykla nevydržal váhu jazdca a výbavy.

Čas pohodový
Ale ako to odvážnemu lovcovi prináleží, problémy boli aj pomocou kolegov s udicami pri vode odstránené. Už zobudené, voňavým sprejom postriekané červy sa hompáľali na jednom a nadýchané kukuričky na druhom háčiku v mierne tečúcej vode. Veď ako skúsený rybár som mal prehľad, kedy nepracuje neďaleká malá vodná elektráreň a tok vody sa spomaľuje.
To už nastáva ten pre mnohých rybárov vysoko pohodový čas! Spokojne sa usadiť, potúžiť sa dovoleným, ostrým alebo menej rezaným tekutým dopingom a čakať, až ryby v húfiku začnú ochutnávať a vyberať si nahodené návnady, až niektorá
natrafí na tú našu. Pritom možno spomínať na predošlý rybársky život a nad tým čo budeme robiť vo voľnom čase po poslednej rybačke. Ale oči mať zaostrené na špičku udice či sa nezatrasie a nezačujeme ten dlho očakávaný ťahavý pípavý zvuk signalizátora.

Víťazstvo
Ten skutočne po zotmení zaznel! Vlasec začalo ťahať do ľavej strany, udica vypadla z držiaka a zachytila sa v hustej tráve vo vode. Nelením a skokom ako za mladých liet cez vatry na Jána letím za ňou. Doslovne letím, pretože zakopávam o vedro s návnadami a lakťami zakotvujem v pobrežnom blate. No udicu držím v oboch rukách a snažím sa udržať kontakt s rybou.
Prvá sa našťastie unavila ona a ja sa konečne môžem zdvihnúť z blata po podberák. Neverím! Lapil som pekného mierového lysca, čo sa mi podarilo naposledy pred viac ako desiatimi rokmi. Chvíľku sa s ním poláskam, urobím mu fotografický portrét a púšťam ho späť. Nech má aj iný rybár to šťastie. A tiež ho možno lapí ako svoju poslednú rybu…

Je posledná???