Sklamanie alebo ako sa vybavujú papiere v Rakúsku

Sezóna 2009 bola pre mňa asi tou najhoršou akú som kedy zažil. Nielen preto že som dokopy chytil asi 10 rýb (3x potočák, 3x ostriež, 2x jalček, 1x pleskáč a 1x kapor). To, že som chytil tak málo rýb pri tak častých vychádzakach by nebol problém – keby to nebolo v Rakúsku.
Do Rakúska som sa tešil hlavne kvôli tomu, že pri vyslovení slova Rakúsko mi na um zišli Alpy, krištáľovo čisté potoky a priezračné jazerá.
Takže prešiel rok 2009 a ja som sa už tešil na ten nový. Po preštudovaní revírov som sa rozhodol, že si najskôr zachytám z člna. Kúpil som si laminátový čln MONIKA (made in CZ) a sníval o tom, ako vyplávam prvýkrát na hladinu.
Prišiel deň D. Kolega sa ponúkol že so mnou čln prevezie z jeho terajšieho bydliska na to nové, teda ku mŕtvemu ramenu rieky Inn. O 13:00 prichádzam pred jeho dom, sadneme do auta a ideme k ďalšiemu kolegovi po vozík. Stláčam gombík v aute aby sa vysunulo ťazné a nič – hmm doteraz som to ukazoval každému ako to parádne funguje, a teraz keď to potrebujem, tak nič. Po dvoch minútach je ťažné, kde má byť. Upevňujeme vozík a dostáva sa mi otázka: a máš na to vodičák? A aký, pýtam sa No E predsa. No mám A a B, to musí stačiť, usmievam sa a sadám do auta. Ja len že to stojí 300 eur, keď ťa zastavia policajti, dodáva majiteľ
vozíka. Ešte sme skočili po redukciu na pripojenie elektriky a fičali sme po čln.
Po ceste som rozmýšľal, ako dnes dostanem rybársku licenciu na daný revír a zajtra si konečne pôjdem zachytať. Dorazili sme k domu hospodára a jeho jeho žena nás posiela k vode. Je tam pár dôchodcov, ktorí opravujú svoje člny. Vyberiem sa s hospodárom k jeho domu po vytúženú licenciu. Hovorí daj mi rybársky preukaz. Dávam mu licenciu z predošlého roka, ale ujovi sa to nepáči. Rybársky preukaz mi daj, hovori. Ja mám len toto a s tým som chytal celý minulý rok, odpovedám mu. No ale to je zle, keby si mal kontrolu, tak máš po vtákoch ty aj ten, čo ti vydal licenciu.
V tu ranu som vedel, že zajtra si určite nezachytám. Hovorím ujovi, veď som sa kolegu pýtal, čo mi treba. Povedal, že so slovenským rybárskym lístkom mám ísť do obchodu, tam mi dajú licenciu a potom už len za hospodárom po miestny lístok. Nie, povedal ujo, oni spravili chybu, chceli len zarobiť. Keď pôjdeš na skúšky a dostaneš rakúsky rybársky lístok, tak sa môžeme ďalej baviť. A nemohol by som si u vás nechať na brehu aspoň čln, skúšam ho. Nie nie som sklad… Ochota uja ma odrovnala úplne.
Čo teraz s člnom a vozíkom, na ktorý nemám vodičák? Skúsim kamaráta, ktorý býva neďaleko. Prídem pred jeho dom, kde sú obvykle zaparkované aspoň tri autá, no teraz ani jedno. Hneď ma napadlo, ved on je na služobke v Japonsku. Teraz je tam niečo po polnoci. Hmm, čo už, som v núdzi, tak mu volám a nesklamal
ma. Čln mu nechávam za domom a s vozíkom sa vraciame naspäť.
Kolegu som vysadil pri dome a šiel domov. Alebo nejdem domov, povedal som si. Zašiel som do obce, v ktorej sa rybárske krúžky robia. V miestom hostinci mi dali číslo na vedúceho kurzu, mrknem na papier a adresu jeho bydliska si ukladám do hlavy. Mám šťastie, je doma. Ujo je veľmi ochotný, dáva mi papiere a ja sa prihlasujem na kurz. Bude stáť 92 eur, ale keď to treba, tak to bude.
Dnes som mal v podstate šťastie, pretože kurz je 10. apríla a ďalší až v septembri. Ak by som sa vybral na ryby po desiatom apríli, mohol by som sa celý rok na vodu len pozerať.
V ďalšom článku popíšem rozdiely v rybárskom poriadku na Slovensku a v Rakúsku.