Ráno pri rybníku

Konečne nadišiel čas  môjho vysnívaného septembrového víkendu! Sedím v tichu ranného oparu nad vodou s  vyleštenými udicami, na jednej s ospalým pechoriacim sa červíkom a tej vedľa s chutnou kukuričkou. Skutočne chutnou, veď som ju z dôvodu zdravej výživy rýb a rybárov ochutnal. Spievajú vtáci pozdravujú mňa, určite najúspešnejšieho rybára. Potom zobudenie, utretie potu z čela a vstávať do práce…
Ale ako sa hovorí „trpezlivosť ryby prináša“. Prišiel čas pretaviť teóriu lapania rýb do radostnej praxe. Bol som pri rybníku prvý a za rannej hmly nahadzujem obe „zbrane“ na skutočný boj. Ešte úprava sedačky, roztiahnutie podberáka a zacvaknutie peánu do klopne blúzy. Už iba čakať na ten krásny koncert vlasca.
Dokedy septembrové slniečko začne spoza stromov svietiť aj na vodu rybníka, stihol som darovať život dvom amurom a jednému kapríkovi – dorastencovi. V sieťke sa mrví jeden mierový kaproš, aby doma videli, že moja na financie náročná príprava nebola márna.
Do zvonenia sobotného zvona zadunel hukot motora. Zrejme kombajnista ide pokosiť slnečnicu na poli pri rybníku. Rachot stíchol a vystriedalo ho štekanie psa a havkanie diaľkového zatvárania dverí. Nie kombajnu, ale strecha čierneho auta vytŕčala nad slnečnice. Zrazu moje vedro s mäsovou poživňou zubami trhá psia potvora. „Nebojte sa, Amor neublíži dobrým ľuďom, ktorými my rybári sme,“ počujem hlboký hlas spod čiernej čiapky a ešte čiernejších skiel okuliar. Okrem nich na uchu prilepené slúchadlo a malý mikrofón pri perách. Zrejme je nedoslýchavý, keď tak kričí a má posilňovač zvuku.
Ale to sa už Amor dobíja k môjmu kapríkovi, ktorý s vytreštenými očami a metajúcim chvostom by najradšej odplával spolu so sieťkou. Konečne nasleduje na flek vedľa svojho pána, ktorý prakom nastreľuje kŕmnu zmes k mojim návnadám. Samozrejme za skokov štekajúcej obludy do vody. Pritom sused stačí revom dávať pokyny kolegom na druhom konci telefónu o investovaní svojich úspor.
Nepáčil sa mi ten hluk. Zbalil som udice a kapríka pustil späť do vody, pretože určite tak ako ja dostal nervový šok. „Sused, čo ste ho pustil. Mohli ste mi ho prenechať, bol by dobrý pre Amorka“, kričí jeho čierny majiteľ. Ale to už počujem iba slabo pri mojom behu od rybníka.
Tak sa skončil môj septembrový deň pri vode. Nabudúce zájdem na rieku, kde sú miesta na lov tak dobre ukryté, že ma nenájde žiadna škodná. Možno…

Pozri aj: Zabudnuté vody