Fejtón II. časť: Ako som feederku nevyhral…

Takže. Vyhrať na veľtrhu udicu nie je až také ťažké. Tú radosť som už zažil. Akurát som si akcieschopnú feederku mal radšej v tichosti kúpiť, aby o tom nevedeli kamaráti z mokrej rybárskej partie.
Len čo sa dozvedeli o mojej výhre, začali nekonečné gratulácie spojené s údermi po pleciach ako pri zábere trofejného sumca na Domaši. Najviac však boleli tie oldomáše, ktoré som musel platiť. Každý si ju chcel vyskúšať, preto som nechal celofán namotaný na korkovej rukoväti, aby sa nezničila. Nepomohlo, korok sa načisto zodral.
Ale keď došlo k zlomeniu jej špičky a k poruche navijaka pri páde kamaráta Vinca na kamene, ktorý ju práve držal v rukách „jak mŕtvy pátričky“, skončila ako mnoho iných harabúrd v rieke.
Čo budem robiť bez štvordielnej udičky Kingfischer Monsters? Tu sa ukázali skutoční kamaráti. Poradili mi, aby som začal súťažiť o totožnú udicu v rybárskej družine Narybach.eu. Tam vraj možno ľahko dospieť k setre mojej už bývalej feederky. Stalo sa. Splnil som predpísané úkony a čakal, kedy novučičkú udičku vyskúšam. Ale už bez kamarátov!
Nestalo sa. Výhra patrí určite  tomu, kto si ju zaslúži viac ako ja, ktorý som novú udicu šmaril od jedu do riečneho bahna, odkiaľ ju možno vytiahnu o takých štyridsať rokov pri regulácii riečneho dna. Nech mu padne na úžitok!

„ Rybár bez udice je ako voz bez oja “.

Pozri aj: Fejtón: Ako som feederku vyhral…