Načo Ebro? Máme predsa Domašu!

Sumec 247 centimetrov, sumec 236 centimetrov, sumec 252 centimetrov. Nie, to nie sú správy z Rio Ebro. Zabudnite na Španielsko a pozrite sa na východ Slovenska. Domaša sa v poslednej dobe predvádza v celej svojej kráse. A ešte určite nepovedala svoje posledné slovo, myslí si hospodár Juraj Hricko.

Zarybňovanie aj výter
Čím to je, že sa práve v tejto nádrži sumcom tak darí? Podľa Hricka za to „môže“ hneď niekoľko faktorov. „Máme tu veľmi čistú a úživnú vodu. Pravidelne sumcom zarybňujeme, takže tu nie sú len veľké kusy, ale aj množstvo rýb cez meter. A aj menších, čo je dôkazom, že prebieha aj prirodzený neres.“
Domaša skrátka našim najväčším dravcom praje a preto sa aj čoraz viac miestnych obrov pozrie na breh. Na Východe navyše vyrastá nová sumčiarska elita Slovenska, ktorá si nebuduje reputáciu na zahraničných revíroch. A neuspokojuje sa len s tým, čo jej ponúka trh, ale snaží sa prinášať aj novinky. Napríklad vlastné vábničky. Práve vábenie je totiž podľa miestneho hospodára ten najúčinnejší recept na veľké kusy.

Sú všade
Nikde nie je napísané, že na trhačku či prívlač sumca na Domaši nechytíte. Najviac sa však osvedčilo práve pukanie a čln. Ako nástraha pleskáč či karas a, samozrejme, trpezlivosť. Vyslovene sumčiarske miesto, kam stačí prísť a chytať, tu totiž nie je. „Sumce sú všade. V hĺbke aj na plytčinách. Ryba s dĺžkou 247 centimetrov bola chytená v strede nádrže. A cez deň,“ vyvracia mýtus o sumcovi ako nočnej rybe Juraj Hricko.
Aké veľké môžu byť miestne ryby? To ťažko odhadnúť. V roku 2003, keď bol chytený 235 centimetrový a 97 kilogramov ťažký exemplár, bol jeho vek odhadovaný na 37 až 40 rokov. Pred časom prebleskla informácia o niekoľkohodinovom zdolávaní ryby, náčinie jej sile však neodolalo. Sumce s hmotnosťou nad 100 kilogramov tu určite sú. A aj budú.

Nájazdov sa nebojíme
Domaša, to nie sú len fúzači. Kapitálne šťuky, ostrieže, zubáči či boleni, 70-centimetrové pstruhy, to všetko poteší lovcov zameriavajúcich sa na dravce. A na svoje si prídu aj kaprári. Aj keď zatiaľ nebol chytený kapor cez 30 kilogramov, Juraj Hricko predpokladá, že podobné exempláre vo vode plávajú.
Nehrozí preto Domaši osud revírov obsypaných rybármi a drancujúcich všetko, čo skonči na brehu? Hricko sa toho neobáva. „Je to ťažká voda. Ak si niekto myslí, že príde a hneď bude chytať, tak sa mýli.“ Nádrž dlhá 15 kilometrov, zátoky, jamy aj plytčiny, potopené stromy a kríky, to všetko z nej robí jeden z najlepších revírov u nás. A možno aj v širšom okolí.
Tak skúste. Je možné, že nechytíte nič. Ale čo ak sa zavesí ten trojmetrový…