Pôvaby rybačky

Dobrovoľne sa priznám, že na tichých lovcov rýb som sa dlho díval cez prsty. Nevedel som pochopiť čo vidia na tom, že v čase i nečase nepohnute sedia pri udiciach ktoré spolu s iným vybavením majú určite cenu moderného auta. Až raz…

Kolega z práce tiež patril medzi vyznávačov dlhých posedov pri vode. Najmä počas našich spoločných nočných služieb, kedy práce bolo menej otvoril svoje rybárske srdce a zdôveril sa mi, prečo je rybárom. „Ten nádherný pokoj, sedíš na brehu a pozeráš do striebristej vody. Vôkol iba spev vtákov a sleduješ koniec udice až začne navijak pri zábere vyhrávať najkrajšiu hudbu na svete! Potom iba vytiahnuť úlovok na breh a s vypätou hruďou ho ukázať kamarátom.“ A ešte oveľa viac skutočne ušľachtilých vyjadrení na rybolov, ktorý pomáha liečiť dušu. Podľahol som jeho chválospevu a prijal pozvanie na letnú rybačku.

Nevyspatý o štvrtej ráno sa dobíjam do jeho bytu. On určite ešte sníval svoj večný sen o zlatej mierovej rybke, ktorý sa po prebudení mení na nakladanie rôznych druhov náradia nevyhnutného na úspešný boj s klzkým nepriateľom. Dokonca aj kŕmidlá s voňavými sprejmi a chirurgické náradie zaťažuje našu škodovečku.
Bolo niečo pred piatou, keď objemný náklad prenášame k strmému brehu rybníka, pretože lepšie miesta už boli obsadené tými, ktorí namiesto postele snívajú priamo pri vode. Potom nabrať vodu do vedierka, vykopať zeminu, zarobiť na neodolateľné rybie kráľovské menu a prakom vystreliť predjedlo do vody. Nakoniec zobudiť lenivých červíkov napichnutím na háčik a zavesiť na udicu.
Tu nastal problém. Môj rybársky učiteľ nervózne hľadá okolo auta v tráve okolo svoje japonské karbónové udice. Nebolo ich! Celý rozochvený si sadá na skladaciu stoličku a premýšľa kde by mohli byť. Neskôr ako bystrý stavač snorí na trase od auta po posed. Nič. Mobilom volá domov synovi nech sa pozrie, či ich nenechal na dvore. Nie nenechal, boli tam ako vždy. Vzorne zabalené a uložené v garáži pod strechou.

Našu prvú spoločnú rybačku uzatvoril s vyhlásením . „ Hovoril som ti aké sú letné rána pri vode krásne. Také nádherné ráno si predsa nepokazím udicami…“

„Dajte mi udicu a ja zastavím svet !“