Osud Tlamky

Bolo to začiatkom júla, keď sme boli s mojimi parťákmi zo Siget teamu na jednej nemenovanej lokalite. Je to fajn revír s hojným výskytom našej milovanej ryby – kapra.
Prišli sme v nedeľu večer. Ondrej chytil hneď večer na mega boilu 74 centimetrového sumčeka. V noci sa nič nedialo, zábery začali prichádzať v pondelok doobeda. Do utorka večera sme mali chytených asi dvadsať kaprov do 7 kilo. Boli sme vcelku spokojní a tešili sme sa z toho. V noci z utorka na stredu chytám ďalších 7 kaprov do 6,5 kg. Celú noc som poriadne nespal, ale čo by som pre ryby neurobil.

Profesor
Okolo deviatej ráno vliezam do spacáku a chcem si na chvíľku zdriemnuť. Neprebehlo ani pätnásť minút a Ondrej mi hovorí, že mi spadol swinger trocha dole, pozriem sa a v tom zase o kúsok spadol. Ondrej si robí srandu a povie: „To je nejaký profesor.“

Ešte to ani nedopovedal a swinger sa prilepil k prútu a cievka na navijaku sa začala točiť. Vybieham zo spacáku a sekám. Cítim slušný odpor. Ryba mi nedáva ani meter bez boja. Keď zbadáme prvýkrát siluetu kapra vravíme si, že má desať. Po chvíľkovom boji ho Ondrej podoberá a hovorí: To je ale obor.
Po prenesení na podložku neverím vlastným očiam. Majestátny kapor tam nehybne leží a my sa naňho nevieme vynadívať. Teraz už viem, že som si urobil nový osobáčik. Kapra vážime a meriame. Má úctyhodných 87 centimetrov a rovných 15 kilogramov. Výskam od radosti a som v tomto momente asi najšťastnejší človek na svete. Asi ho už niekto mal na háčiku, lebo má zle zrastenú a zjazvenú tlamu a zle zrastené šupiny na boku. Asi ho rval na silu, preto mu dávam meno Tlamka. Robíme pár fotografií a so slovami ďakujem, niekedy nabudúce Tlamko, ho púšťam do rodného živlu. Možno by si niekto myslel, že príbeh môže skončiť, ale má to ešte pokračovanie.

Presťahovaný
Ale to už sa písal iný dátum, myslím, že to bolo po mesiaci a pol, a vôbec v tom nefigurujem ja ani moji parťáci. Dozvedeli sme sa to dá sa povedať náhodou. Ondrej bol na štrkovni na rybách. Keďže ja som nemohol, išiel som ho pozrieť. Vedľa neho chytali, teraz už naši priatelia zo Senice. Začali rozprávať, že tu rybári chytili 16-kilového kapra, že mal zjazvenú tlamu. Hneď som zbystril a pýtal som sa na toho kapra. Keďže skoro stále nosím so sebou fotoaparát ukazujem im fotky. Povedali, že to je tá istá ryba, čo je na fotkách. Bol to on Tlamka.
Okamžite sa pýtam, čo sním urobili, no v duchu dúfam, že to boli tiež rybári a nie mäsiari. Odpoveď znela, odniesli ho do inej, súkromnej štrkovne. Mráz mi prebehol po tele, keď som si pomyslel, čo s ním urobili. Už ho tu nechytím v jeho domovine, nepokochám sa jeho krásou. Ani ho tu nechytí niektorý z mojich priateľov, ktorým by takýto zážitok utkvel v pamäti a urobil im radosť. Už ho možno neuvidím alebo ho uvidím v nejakom časopise, kde sa bude jeho lovec chváliť, akého kapra chytil alebo majiteľ revíru aké ryby má vo svojej vode.

Biznis za naše
Už som počul o tom, že sa predávajú ryby, ktoré sa chytia na vodách rybárskych organizácií, majiteľom súkromných revírov. Oni potom predávajú drahé povolenky, chvália sa rybami, ktoré tam majú, a smejú sa popod fúzy, ako dobre zarábajú. Je mi z toho zle, čo sa tu deje a ako sa drancujú naše vody na úkor všetkých rybárov, ktorí si chcú pri vode oddýchnuť a zachytať. Nielen tými, ktorí predávajú ryby, ale aj tými ktorí všetko čo chytia, zoberú.

Som rád, že spoznávam čoraz viac ľudí čo si vážia prírodu a vracajú rybám svoju slobodu. Dúfam, že nás bude pribúdať a že sa niektorí spamätajú než sa vydrancujú všetky naše vody, krásne vody čo máme, za ktorými mnohí chodia do zahraničia.
Takže takto dopadol Tlamka, pláva si v súkromnej štrkovni, snáď mu tam bude dobre. Ďakujem mu za krásny zážitok, ktorý som prežil, fotografie mi to budú pripomínať. Vždy si spomeniem na tú silu, čo som mal na palici, ako som nad ním stál a tešil som sa, že som ho prekabátil. Ale nakoniec bol on víťaz z toho súboja, lebo som mu daroval slobodu.