Slovenské rybárske časopisy – oplatí sa za ten … vyhadzovať peniaze?

Ak si mám hneď v úvode odpovedať na položenú otázku, tak odpoveď znie – NIE. Ak by som však bral do úvahy, že v zime človek nemá moc príležitostí dobre si zachytať a z nudy už siahne po hocakej rybárskej zábave, tak si Slovenského rybára a RRR kúpim. V teplejších mesiacoch radšej investujem tie cca štyri eurá do kostných červov.
Chaos
Chaos je prvé slovo, ktoré mi napadlo po zbežnom prelistovaní si februárového čísla SR aj RRR. Vyradenie a zalomenie strán je prinajmenšom čudné. Konkrétne v RRR:
Na stranách 8 – 9 sú Paragrafy. Tá istá rubrika je potom v časáku aj na stranách 26 až 28. Na 10-tke je Aktuálna téma, pre veľký úspech sa však rovnaká sekcia opakuje aj na stranách 24 a 25 a 42 – 43. A dopĺňajú ju ešte Aktuality na 60-ke.
SR moc „nezaostáva“. Začína hneď Infoservisom na stranách 3 a 4, tá istá sekcia je aj na stranách 32, 69 až 75 a 82 a 83. V tomto prípade ma to až tak nerušilo, keďže sa jednalo o rovnaký názov pre v podstate odlišné rubriky. Rušivo to ale pôsobí pri sekcii Zo sveta, ktoré je rozdelená na stranách 6 až 8 a 58 až 61
Celkovo v tomto smere vyzerá Rybár o niečo učesanejšie. Čomu ale nerozumiem je, prečo obaja vydavatelia tlačia na prvé strany veci, ktoré nie sú čitateľsky až tak atraktívne. Zo sveta môže byť zaujímavé čítanie, ale ruku na srdce, väčšina z nás chytá doma. A to čo spravili v Rybičkách so zaradením obludného materiálu Mútne vody v slovenských rybárskych predpisoch na 8. stranu, to je diagnóza.
Práca s textom? Načo
Rybičkovské „Mútne vody“ sú ukážkovým príkladom, že papier v rybárskom časopise znesie všetko. Ale úplne všetko. Dám si tú námahu a prepíšem prvú vetu z článku:
„Z otázok, ktoré počas piatich rokov fungovania právnej poradne v tomto časopise neustále prichádzajú od čitateľov, ale aj z mojich osobných skúseností zo stretnutí s rybármi je zrejmé, že medzi nami je stále veľa takých, ktorí nemajú úplne jasnú predstavu o tom, ako vlastne vzniká rybárska legislatíva, kto, kedy a ako ju môže meniť a kto je zodpovedný za to, čo obsahuje.“ Fuj. To sa ťažko píše, nie ešte číta.
Prvá veta v materiáli má zaujať. Aby som si ho prečítal, je kľúčová. Toto je typický príklad úvodu, po ktorom otáčam na druhú stranu. Súvetie s neuveriteľnými ôsmymi čiarkami!!! Kým ho dočítam na koniec, zabudnem na úvod. Čo nieje žiadna škoda, tá veta neponúka nič zaujímavé.

Obludne veľký a obludne zle napísaný článok. A na zlom mieste.

RRR sú plné takýchto úvodov, nech sa na mňa Slavo Pavle čertí koľko chce. Perex na strane 20 Neviditeľná montáž určite musí klať oči aj jemu. „Pred rokmi, keď sa začala éra lovu na boilies tzv. vláskovou metódou. To znamená nástraha sa umiestnila mimo háčik a celá montáž bola stavaná na základe jemnosti oproti klasickým technikám lovu, na ktoré sme boli dovtedy zvyknutí, vtedy bolo použitie každej šnúry pre mňa úspechom.“ To čo je za nezmysel???
Rybár je v tomto smere o krok vpredu. Aj tam sa síce vyskytujú totálne odpudzujúce úvody ako napríklad v článku Máme nový rybársky revír, ale s perexami pracujú lepšie a celkovo je vidieť, že im slovo editovanie niečo hovorí. Je stále čo zlepšovať, no môžu slúžiť Rybičkám ako vzor pokroku.
Plachty a kydáky
V Rybárovi sa našťastie naučili tie svoje obrovské texty rozbíjať. Či už medzititulmi alebo infoboxami, v ktorých vytiahnu najzaujímavejšie fakty či tipy. V tomto smere by mali Prievidžania niečo odkukať od konkurencie. Konkrétne Rio Ebro 2008 si to priam pýta (samozrejme perex opäť o ničom, klišé v prvej vete ako z veľkej knihy). Materiál Raduta na 22-ke detto.
Celkovo však v oboch prípadoch platí – aký je autor, taký je článok. S jeho výrazným vylepšovaním si v redakciách moc hlavu nelámu, a to platí aj pre Rybára. Potom by museli Zbiňovského už dávno naučiť písať normálne súvetia.
Nápady má RRR
Pavleho časopis ale vyčnieva v invencii. Páči sa mi, že sa neobmedzujú len na tradičné články o tradičných témach, ale hľadajú aj niečo nové. Mňa napríklad zaujal materiál o predpovedi počasia podľa prírody. Skvelé (aj keď s textom by sa ešte dalo pohrať)! Podobne je to aj pri uverejňovaní zlepšovákov v úvode časáku. Vo februárovom čísle Rybára som sa s niečím podobným nestretol.
Bod pre RRR treba dať aj za uverejňovanie zdroja pri fotkách. V SR si s tým hlavu nelámu, keď však podpisujú autora pod textové materiály, prečo neuvádzajú aj autorov obrázkov? To je vážny nedostatok. A hrozne ma rušia tie ich tituly pri menách!

Na týchto fotkách v Rybárovi nevidieť nič. Vymýšľanie na úkor kvality ...

V práci s fotkami sa však zlepšili, už tam nedávajú rozmazané machule. Celkovo však na grafiku jemne vyhráva RRR, aspoň pre mňa. Aj keď dať na prvé dve strany článku o tajmenoch tri nič nehovoriace fotky bez rýb, to je odvaha. Viac to však zabíjajú už spomenutými obrovskými textami.
Záchodové čítanie
V oboch periodikách si každý rybár určite nájde niečo, čo ho zaujme. Možno len malý článoček, ale nájde. Či sa kvôli tomu oplatí vysoliť v prepočte 60 korún je otázne.
Ja mám všetky rybárske časopisy permanentne na WC. Ani ich nečítam, len si tak listujem a obzerám ryby. Prečítať to, čo ma skutočne zaujíma, totiž aspoň mne trvá asi pol hodinu, potom už je po zábave. Takže to robí asi tak dve posedenia:-)
Oveľa viac toho rybár s prístupom na internet nájde na webe. Čím viac bude týchto ľudí pribúdať, tým menej sa budú časopisy predávať. Nič sa nedá robiť, to sa týka všetkej tlače. Zatiaľ ale aspoň podľa inzercie nejde o stratové projekty.
Takže u mňa majú oba tituly známku 3-. A v lete sú v konkurencii s kosťákmi bez šance. Investujem radšej do červov…