Skončí rybačka pre všetkých?

Na členskej schodzi som si tento rok vypočul „zaujímavý“ nápad – vyňať trenčiansky úsek Váhu zo zväzového povolenia. Dôvod – zastanované partie rybárov, ktoré oberajú miestnych o lovné fleky, a tým pádom aj o možnosť zachytať si na domácej vode. Je toto skutočne dostatočne dôležitý fak na to, aby sme rybárov pripravili o možnosť zachytať si na tak krásnej vode, akou Váh v Trenčíne nepochybne je?

Neobjavené vody

Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu domácich lovcov, tak na jednej strane sa dá ich zlosť pochopiť. Chodia tam roky a majú určite svoje obľúbené úseky rieky, na ktorej vyrastali. Na strane druhej predsa nikomu nemôže vadiť, ak slušná partia rybárov loví práve na tom „mojom“ fleku. Posuniem sa o kúsok ďalej a možno zistím, že je to tam ešte lepšie.

Pod Trenčínom sa Váh delí na staré koryto a kanál. Je to obrovská plocha, na ktorej často na celých kilometroch nestretnete rybára. Je to škoda, ryby sú totiž aj tam a možno by nebolo od veci, keby sa miestni skúsili poobhliadnuť aj tu. Ak je breh priamo v Trenčíne plný (čo si pri jeho dĺžke neviem dosť dobre predstaviť), tak zídem o pár kilometrov nižšie a zistím, že som sám a môžem s udicou doslova behať okolo vody a nikomu nevadím.

Nebezpečný precedens

Pokiaľ sa Trenčanom podarí ich nápad presadiť, čo bráni ostatným, aby ich nenapodobnili? Aby nezačali húfne žiadať o vyňatie tých najobľúbenejších riečnych revírov zo zväzového povolenia? Bolo by to logické – veď prečo by som ja mal prichýliť „cudzárov“, keď im kolegovia zo susednej organizácie zatrhli loviť u nich?

Celkovo považujem nápad o miestnych riečnych revíroch za nešťastný. Veď rieka je niečo úplne iné ako uzatvorený rybník, pri ktorom môžem aspoň argumentovať tým, že ho zarybňujem z vlastných zdrojov a preto mám aj právo nechať ho svojim členom. Na rieke rybu ťažko udržať práve v tom mojom úseku. Naviac zväzová povolenka je výrazne drahšia ako tá miestna, čiže ako jej majiteľ prispievam aj na zarybňovanie revírov, ktoré de facto patria všetkým.

Ak sa to Trenčanom podarí, môže mi to byť vlastne jedno, som členom ich organizácie. Ak by podobný nápad presadili napríklad v Šali či v Seredi, kam chodievame na Váh už pár rokov, tak by ma to mrzelo. Nikto by im to nemohol zazlievať, veď majú podobne krásne úseky tejto rieky ako my v Trenčíne. Ale už by som na nich dochytal, ak by som si neprieplatil ďalšie peniaze za hosťovaciu povolenku. Väčšina miestnych, ktorým stačí sedieť na domácich vodách, to samozrejme takto nevníma, nás ostatným to však môže pripraviť o zaujímavé a obľúbené vody.