Pstruhy z vlásočníc

Predstava laika o pstruhárovi je asi takáto: stojí v strede rieky v gumákoch po prsia, ťahá rybu, ktorá vyskakuje nad hladinu, až kým ju nejak nedostane do takého smiešneho podberáka.

Moja predstava je úplne iná: prediera sa kríkmi rastúcimi okolo potoka so šírkou pol až jeden meter a hľadá nejakú jamu, koreň či hlbší prúd, v ktorom by sa mohol skrývať pstruh. A potom, keď už je takmer pri ňom a chystá sa položiť nástrahu na vodu, praskne mu konár pod čižmou a on sa môže pokojne otočiť a ísť ďalších 50 alebo 100 metrov ďalej. Lebo tam už ryba nezaberie.

Viacero výhod

Nikdy som nechytal pstruhy na veľkom toku. Už riečka so šírkou päť metrov sa mi zdá veľká. Skrátka mám rád malé potoky, najlepšie úplne zarastené, pre väčšinu rybárov príliš nepohodlné. Majú totiž pre mňa hneď niekoľko výhod.

Tou prvou je práve absencia väčšieho rybárskeho tlaku. Len veľmi zriedkavo na nich niekoho stretnem. Brehy nie sú podupané od rybárskych čižiem, takže rybačka je aspoň pre mňa oveľa príjemnejšia, ako keď má človek pocit, že nahadzuje z turistického chodníka.

Pomerne jednoduchá je aj lokalizácia miest, kde by pstruh mohol stáť. Akýkoľvek hlbší úsek s koreňmi, podmytým brehom, zákruta potoka s pomalším prúdom, kameň či hocijaká jama. Tam všade môže byť pekný pstruh.

Na potokoch vždy kráčam proti prúdu. Snažím sa pritom vyhýbať chôdzi po samotnom toku, aj keď pri veľmi zarastených brehoch je to často jediná možnosť. Je to nepohodlné, na klzkých kameňoch trpia hlavne členky a kolená, pričom pri troche neopatrnosti ľahko skončíte vo vode celý. Naviac ryby vás cítia a počujú.

Ani chôdza po brehu však nie je bezproblémová. Treba si dávať pozor na tieň, ten pstruh bezpečne zazrie a nemáte šancu. Praskajúce konáre pod nohami majú ten istý účinok. Takže chce to opatrnosť.

Nástraha priamo na vlasec

Na 95 percent lovím na strímre naviazané na jigovej hlavičke, zvyšok sú pol na pol rotačky a voblery. Ich problémom totiž je, že sa len veľmi ťažko dajú využívať na skutočne malých vodách, kde sa v podstate nedá nahadzovať. Väčšinou totiž len položím strímra na hladinu, spustím ho medzi konáre či dole prúdom a rukou poťahujem. Rotačky aj voblery by boli efektívnejšie na väčších jamách, ale tých je tak málo, že sa mi kvôli nim nechce strímer ani preväzovať. Nástrahy totiž viažem priamo na vlasec, akúkoľvek karabínu pstruh v čiste vode vidí. Aj preto je najlepší čas na vychádzku po daždi, keď je voda ešte mierne zakalená.

Lov je teda na prvý pohľad jednoduchý. Ale treba mať grif, lebo inak budete viac chytať konáre, korene a všetko možné okolo vody, len nie ryby. A keď v malej jame s priemerom pol metra zavadíte, môžete po vyslobodení nástrahy pokračovať ďalej, nič vám v nej už totiž nezaberie.

Používam jednodielnu udicu Shimano Carbomax dlhú 180 centimetrov a navijak Shimano Sahara 2000. Je to ideálna zostava, len neviem, či sa vôbec dá na Slovensku kúpiť, ja som si ju nechal doviezť z USA. Ale čokoľvek podobné na takého vody úplne stačí. Udica musí byť krátka, medzi kríkmi by ste s trojmetrovým prútom ďaleko nazašli.

Silon  naviňte radšej hrubší, až do priemeru 0,25 milimetra, hlavne ak ide o fluorocarbon. Dôvody sú hneď dva. S tenkým vlascom by ste totiž po pol hodine nemuseli mať ani jednu nástrahu, kvôli ich vyslobodzovaniu z prekážok sa hrubšie priemery oplatia. A tým druhým je samotné vylovenie. Keďže väčšinou budete chytať pstruhy od 10 do 30 centimetrov, ich zdolávanie v malom priestore spočíva vo vyzdvihnutí z vody a položení na niečo, kde ho nepoškodíte a môžete odháčkovať. Používať totiž podberák pri predieraní sa podrastom a snažiť sa pstruha podobrať, keď sa krčíte za kríčkom, aby vás nevidel, sa skrátka nedá.

Šetrite si ich

Aj keď veľkosť lovených rýb nie je omračujúca, aj v malých potokoch môžete natrafiť na pekný kúsok. Môj najväčší zdolaný pstruh z malého toku mal 42 centimetrov, na udici som mal aj väčšie, ale tie sa už z vody dvíhajú ťažšie:-) Najčastejším úlovkom je ale malý dorastenec okolo 15 centimetrov dlhý, ktorý však pri rozumnom prístupe miesto nepoplaší a aj po jeho vylovení sa dá chytiť v tej istej tôni jeho väčší brat. Keďže malé ryby sa vešajú na háčik veľmi rady, je to o dôvod viac používať radšej stímre, pokojne aj s hákom bez protihrotu. Rotačky s trojhákmi majú malé pstruhy často prešité všetky tri skrz papuľkou.

Ryba z takejto vody má svoju špecifickú vôňu a chuť. Treba vyskúšať, ale nemýľte si malý potok so špajzou. Keď si odnesiete pár rýb tak sa nič nestane, uvedomte si ale, že veľa malých tôní ma len jedného či dvoch mierových obyvateľov. A ak ich za sezónu väčšinu premiestníte do mrazáka, budúci rok máte smolu. Tak skúste radšej loviť mäso v Tescu a malé potoky si nechajte len ako príležitosť na relax a prechádzku v prírode spojenú s adrenalínom z lovu. Určite si ho užijete.

Pozri aj: Pripláva losos aj na Slovensko?
Pozri aj: Perie a jeho viazanie