Žralok modrý

Niekedy sa chybne označuje ako „žralok biely“ alebo „veľký biely žralok“, čo je doslovný preklad jeho anglického mena. Má na svedomí najviac útokov na človeka spomedzi všetkých žralokovidných drsnokožcov, výskumy však ukazujú, že väčšinu ľudských obetí rýchlo po útoku nechá na pokoji. Je to dobrý a vytrvalý plavec, ktorý križuje vodný stĺpec buď tesne pod hladinou, alebo pri dne, pričom veľmi rýchlo prekonáva veľké vzdialenosti. Dokáže podnikať aj krátke a rýchle výpady za korisťou či obdivuhodne vyskakovať nad hladinu. Podobne ako ostatné žraloky z jeho čeľaďe, udržiava si nezvyčajne vysokú teplotu svalov, čo mu umožňuje dosahovať pri plávaní vyššie výkony. Zvyčajne žije samotársky, niekedy ho však možno vidieť v pároch alebo malých skupinách, ako sa kŕmi zdochlinou, pričom najskôr sa nažerú väčšie jedince. Postavenie v rebríčku, najmä dominanciu, dáva najavo osobitým spôsobom plávania. Hlavnou korisťou žraloka modrého sú tulene, uškatce, delfíny, veľké ryby a drsnokožce, nepohrdne však nijakým veľkým živočíchom, ktorého sa mu podarí uloviť. Po zdrvujúcom prvom údere sa na istý čas stiahne do úzadia a počká, kým korisť zoslabne.